Veselá veľká noc plná tradícií

Spolu s Vianocami je Veľká noc pre veľkú časť slovenských rodín najkrajším sviatkom v roku. Od Zeleného štvrtku až po Veľkonočný pondelok vykonávame mnohé tradície, obklopujeme sa symbolmi Veľkej noci a chystáme dobroty, na ktoré sme sa tešili už počas pôstneho obdobia.

Mnoho veľkonočných tradícií sa však, žiaľ, postupne vytráca. Aj tradičná veľkonočná šibačka a oblievačka už nie sú samozrejmosťou v mnohých rodinách, navždy ale zostanú aspoň peknou spomienkou na slovenský folklór. 

PRÍPRAVY NA VEĽKÚ NOC
Je na vás, či sa zameriate najmä na to, aby bol váš domov dokonale uprataný a vyzdobený, alebo pripravíte výborné veľkonočné menu pre rodinu a uctíte si šibačov. Alebo sa zameriate viac na duchovnú stránku, motlitbu, svoje vnútro či rozjímanie nad smrťou a utrpením. 

VYZDOBTE SI VAŠU DOMÁCNOSŤ
Vetvičky bahniatok alebo zlatý dážď, na ktorom visia maľované vajíčka sú jedny z najobľúbenejších dekorácií. Obľúbené sú tiež škrupinky z vajec naplnené vatou, z ktorej rastie žerucha, alebo miska so žeruchou, pomedzi ktorú môžete vložiť drobné ozdoby. Zasaďte si ju čím skôr, aby stihla do Veľkej noci narásť. Misku stačí vystlať vatou, položiť ju na teplé miesto a pravidelne zalievať. Podobne môžete využiť jačmeň, pažítku alebo pšenicu. 

Samotné kraslice môžete naaranžovať mnohými spôsobmi. Do misky, vázy, kvetináča, dozdobiť ich kvetmi, vetvičkami, kuriatkami či zajačikmi.

Nezabudnite na jarné kvety ako hyacinty, narcisy či tulipány.

K sviatočnému menu patrí sviatočný obrus, ľanové alebo veselé farebné servítky a sviatočné taniere. Ak máte chuť, môžete si upiecť medovníčky do tvaru vajíčok, zajačikov alebo kuriatok, ozdobiť ich spolu s ostatnými členmi rodiny a využiť ako krásnu dekoráciu na sviatočný stôl. Nesmie chýbať veľkonočný baranček, kúpený alebo upečený doma.

Jarný veniec dozdobený kraslicami na vchodových dverách je čerešničkou na torte.

SYMBOLY VEĽKEJ NOCI
S Veľkou nocou sa spája mnoho symbolov. Niektoré z nich si môžete zaobstarať už teraz. Nájsť prútiky bahniatok a prútiky na pletenie korbáča, zaobstarať si farby na vajíčka či suroviny na pečenie veľkonočného barančeka.

KRASLICE – ide v podstate o pohanský znak, s ktorým sa vítala jar. Ide o zárodok života, symbol plodnosti a znovuzrodenia.  No farbenie vajíčok je najviac späté so slovanskými krajinami. V náboženskom zmysle symbolizuje znovuzrodenie, ale aj prepojenie Starého a Nového zákona. Kedysi sa farbili väčšinou na červeno, aby tak pripomínali Ježišovu krv a nikdy sa nemaľovali na modro, pretože to charakterizovalo smútok.

BAHNIATKA – pôvodným symbolom je palmová ratolesť, ktorou vítali Ježiša po zmŕtvychvstaní. U nás však tento strom bežne nerastie, tak sa našim symbolom (a symbolom pre okolité krajiny) stali práve bahniatka, ktoré v tomto období začínajú rásť. Nájsť ich môžete najmä pri riekach na vŕbe rakytovej alebo lykovcovej.

KRÍŽ – symbol ukrižovania Krista sa používa iba v kresťanských rodinách. Symbolizuje tiež večnosť, prepojenie dvoch svetov – ľudského a božského.

BARANČEK – je symbolom Ježiša a taktiež upomienkou na jeho obetu. Bez sladkého pečeného barančeka si mnohé rodiny nevedia veľkú noc predstaviť.

ZAJAČIK – symbol príchodu jari a symbol šťastia. Symbolizuje tiež chudobných ľudí, skromnosť a pokoru, preto sa zaradil aj medzi znaky Veľkej noci.

SVIEČKA – symbol vnútorného svetla človeka, nádeje, ale i večného života, má očistnú a ochrannú moc. V ľudových poverách sa sviečka spája s trvaním života.

VODA – voda sa v tomto období spája so zdravím, očistou a prúdením životnej sily človeka. 

KORBÁČ – pochádza z pohanskej viery, vychádza od starých Slovanských zvykov. Je ukazovateľom sily, v tomto období výsadou mužov.

OHEŇ – symbol víťazstva nad temnotou a smrťou. 

TRADÍCIE POČAS VEĽKEJ NOCI

ZELENÝ ŠTVRTOK
Zjesť by ste v tento deň mali aspoň jedno zelené jedlo, čo by malo podľa tradícií zabezpečiť zdravie po celý rok. Kúpte už vopred do mrazničky špenát, doplňte do chladničky brokolicu, cuketu, špargľu, kapustu, alebo sa vyberte pohľadať medvedí cesnak, z ktorého je vynikajúce pesto.

Pri východe slnka by ste sa tiež mali umyť v rannej rose, aby ste predišli chorobám. Počas tohto dňa by mala byť vaša domácnosť uprataná a medzi ľuďmi by mal vládnuť pokoj. Ak sa ho podarí udržať počas celého dňa, hovorí sa, že sa zdvojnásobí vaše bohatstvo v peňaženkách. 

VEĽKÝ PIATOK
Na Veľký piatok si kresťania pripomínajú umučenie a ukrižovanie Ježiša Krista. Ak chcete dodržať tradíciu našich predkov a zabezpečiť si celoročné zdravie, mali by ste sa okúpať v potoku, pričom sa doň ponoríte až po krk. Ženy by si v ňom zase mali umyť vlasy a tvár, vďaka čomu budú rýchlejšie rásť a ich pleť bude očarujúca. Počas dňa by ste mali veľa oddychovať, postiť sa a jesť iba bezmäsité jedlá. A venovať sa najmä duchovnému rozvoju. 

BIELA SOBOTA
Počas nej sa pripravujú jedlá na hodovanie, keďže sa končí 40 dňový pôst. Spája sa s ňou tiež veľké upratovanie a bielenie, ktoré sa v tento deň vykonávalo. Môžete piecť koláče a barančeky, muži a chlapci zase pliesť korbáče z prútov vŕby. Obľúbenou aktivitou je varenie a zdobenie vajíčok. 

VEĽKONOČNÁ NEDEĽA
Veľkonočná nedeľa je deň, na ktorý sa všetci tešíme. Je dňom osláv, radosti, hojnosti. Na Veľkonočnú nedeľu sa zvyklo vziať do košíka kúsok z každého pokrmu a v kostole ho dať posvätiť spolu s vetvičkou bahniatok. 

Nedeľný obed sa v mnohých rodinách začína medovým krížikom, jedia sa viaceré chody, nechýbajú koláče, podobne ako na Vianoce. Medzi tradičné jedlá patria údená šunka s chrenom, varené vajíčka, zemiakový šalát, mäso z mladých zvierat ako jahňa alebo zajac, syr a syrové rolády, čerstvý chlieb, studená polievka z kysnutého mlieka a chrenu, kysnuté koláče, pečený sladký baranček a nechýba domáci alkohol. Na východnom Slovensku aj okrúhly koláč paska, ktorý symbolizuje hojnú úrodu, v iných častiach Slovenska vianočka.

VEĽKONOČNÝ PONDELOK
Tento deň je venovaný zábave, šibačke a oblievačke. Muži navštevujú svoje rodiny a iné domy, kde žijú dievčatá aby ich vyšibali čerstvo upleteným a ozdobeným korbáčom, pričom by nemal chýbať veselý veršík. Šibanie ženám zabezpečí silu, zdravie a hojnosť počas celého roka. 

Popri šibaní nechýba oblievačka studenou vodou, na dedine býva zvykom oblievať dievčatá celým vedrom vody, alebo ich rovno vykúpať v potoku, vďaka čomu by mali byť zdravé a krásne. V moderných dejinách sa pridalo aj používanie voňavky.

Po poriadnej šibačke a oblievačke dostanú mládenci a muži sladkú a často aj finančnú odmenu a pohostenie. Večer býval zvyk stretnúť sa na veľkonočnej zábave.

A ešte jeden veršík na záver, ktorý neodmysliteľne patrí k veľkonočnej šibačke:

Šibi – ribi, mastné ryby 
od korbáča kus koláča,
ešte k tomu žuvačku 
a korunku do vačku.

Šibi – ribi, mastné ryby, 
kus koláča od korbáča,
k tomu ešte groš, 
aby bolo dosť!

Sladké koláče, ohybné korbáče, 
vodu studenú, šunku údenú,
veľa radosti a málo starostí.

Veselú Veľkú noc!